Záhoráčky odchádzajú rodiť do českej Břeclavi

Čoraz viac budúcich mamičiek zo Záhoria odchádza priviesť na svet svoje dieťatko do nemocnice v Břeclavi v Českej republike.

Foto: IlustračnéFoto: Ilustračné

SKALICA/BŘECLAV. Podľa novej legislatívy väčšiu časť výdavkov dokonca slovenská poisťovňa preplatí, tak niektoré mamičky nad slovenskou pôrodnicou ani len neuvažujú. Čo sa týka Záhoria, sú k dispozícii v podstate dve pôrodnice, a to v Skalici a na Myjave. Mnohé mamičky odchádzajú do vzdialenejšieho hlavného mesta Bratislavy, no vzdialenosť do českej Břeclavi zo Záhoria je o polovicu kratšia.
Pôrodnica Břeclav
Pôrodnica Břeclav ponúka nové a moderné prostredie pre budúce mamičky. Pôrodná časť bola vybudovaná v roku 1998. Budúcim mamičkám ponúka dve moderne vybavené štandardné pôrodné sály a jednu nadštandardnú pôrodnú sálu. V pôrodnej sále sú pre rodičku k dispozícii lopty, žinenky, rebriny a pohodlné kreslá.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

V skratke o pôrodnici
– najbližšia česká pôrodnica s modernými priestormi a vybavením
– pôrodná miestnosť s civilným nábytkom
– v prvej a druhej pôrodnej dobe si sama volíte pôrodnú polohu, možnosť využiť vaňu, relaxačnú hudbu
– pôrodné asistentky sa vám venujú výsostne individuálne
– otecko pri pôrode je samozrejmosťou
– hneď po pôrode vám dieťatko uložia automaticky na hruď
– odchádzate spravidla na piaty deň
– v poslednom mesiaci tehotenstva sa môžete nahlásiť na oddelení a raz týždenne absolvovať prehliadku do termínu pôrodu, ale nie vždy to tak je
– zaplatíte približne 900 eur, z ktorých vám veľkú časť pois-ťovna na Slovensku preplatí

Týždenník MY Záhorie oslovil tri maminky, ktoré majú pôrod v břeclavskej nemocnici za sebou. Prečítajte si ich príbehy.

SkryťVypnúť reklamu

Kristína 29, 1 dieťa

Pôrodnicu v Břeclavi som si vybrala z viacerých dôvodov. Prvým kritériom bola veľká spokojnosť kamarátok, ktoré tam rodili predo mnou. Druhým faktorom bolo, že je to najbližšia pôrodnica k Moravskému Svätému Jánu, odkiaľ pochádzam.
Pred pôrodom sme absolvovali predpôrodný kurz, kde MUDr. Bambas zodpovedal všetky naše otázky aj otázky iných „tehuliek“. Absolvovali sme tam aj dve poradne, ktoré boli rýchle, žiadne dlhé čakanie na vyšetrenie, maximálne 10 minút.
Čo sa týka samotného pôrodu, ten bol veľmi rýchly. O 1:00 mi odtiekla plodová voda, o 2:10 sme boli v pôrodnici a 3:40 bola dcérka na svete. Manžel bol so mnou po celý čas, okrem samotnej sekcie. Vzhľadom na polohu bábätka nebol možný prirodzený pôrod. Najprv mi dali spinálnu anestéziu, keďže som chcela dcérku hneď po pôrode vidieť, ale počas pôrodu sa vyskytli komplikácie a bola nutná celková anestézia. Dcérka teda putovala k tatinovi a na vyšetrenia. Zobudila som sa ešte počas šitia a potom som strávila hodinu na oddelení JIS.
Následne ma previezli na oddelenie šestonedelia, umyli ma a potom prišiel manžel s dcérkou. Najkrajšia chvíľa v mojom živote. Dcérku mi nosili každé tri hodiny a pomáhali prikladať. O jednej hodine poobede ma začali stavať na nohy. Večer som sa už sama sprchovala a chodila som. Na ďalší deň mi dcérku na požiadanie nechali už natrvalo pri mne.
Starostlivosť sestričiek a lekárov na oddelení šestonedelia aj novorodeneckom bola veľmi dobrá a milá, vždy nás o všetkom informovali. Mali sme všetko, čo sme potrebovali. Stačilo si priniesť len plienky pre bábätko. Manžel tam mohol byť s nami niekoľko hodín denne, nikto nebazíroval na návštevných hodinách, čo bolo super.
Za pôrod, poradne a pobyt v pôrodnici sme zaplatili pri odchode z pôrodnice. Následne slovenská poisťovňa preplatila faktúru takmer v plnej výške. Celkovo som bola veľmi spokojná a ak by som ešte niekedy rodila, určite to bude v Břeclavi.

SkryťVypnúť reklamu

Klára 30, Borský Mikuláš, 2 deti

Pred nástupom na materskú som pracovala v Prahe, takže rozhodnutie rodiť v Českej republike bolo prirodzené. Břeclav je od nás len 30 kilometrov a po skúsenostiach mojich známych so slovenskými pôrodnicami som ani na sekundu nerozmýšľala, že by som išla rodiť na Slovensko. Taktiež mám gynekológa z břeclavskej nemocnice, takže to bola tá najlepšia voľba.
Prihlásila som sa na predpôrodný kurz, kde nám s manželom vysvetlili, ako bude pôrod prebiehať, aké sú postupy v prípade komplikácií, tiež nám ukázali pôrodné sály a to najdôležitejšie – keď to príde, kde, ako, kam prísť. Dostali sme papiere s inštrukciami, aké doklady máme mať nachystané a na vyplnenie našich údajov s výberom mena, aby sme po príchode do pôrodnice mali už vyplnené potrebné údaje pre matriku a nemuseli nás tam zdržiavať.
I keď ma prijímali v noci, sestričky i lekárka boli milí, všetko mi vysvetlili, pýtali sa, či mám nejaké špeciálne požiadavky na pôrod, čo by som chcela. Keďže pôrod postupoval pomaly, podávali mi oxytocín, na striedačku ma posielali prechádzať sa a cvičiť, skúšať to rozbehnúť prirodzene.
Zaplatila som si nadštandardnú pôrodnú sálu, takže manžel mohol byť celý čas pri mne, aj pred pôrodom – prítomnosť manžela sa tam berie ako samozrejmosť. K dispozícii som mala aj vaňu s teplou vodou, fitloptu, podložku a spálňu. Podanie epidurálnej anestézie sa tam neplatí, ak je potrebné, podajú ju bez problémov. Takže nehrozí, že vám ju pichnú iba preto, že si ju pacientka pred pôrodom zaplatila.
Pôrod prebehol bez komplikácií, takže malú mi hneď dali na bruško upokojiť, až potom ju vzali umyť a odmerať, manžel mohol byť celý čas pri tom a dokonca máme z toho krásne fotky. Nakoniec mi ju dali na prsia, aby sa prisala a celé dve hodiny, čo som tam po pôrode ležala, mi ju tam nechali a chodili iba kontrolovať, či niečo nepotrebujeme.
Bonding je tam tiež samozrejmosťou. Ak je dieťatko v poriadku a mamička chce, môže ho mať na sebe hneď po pôrode aj niekoľko hodín a až potom ho zoberú zvážiť a utrieť. Po celý čas, čo sa malá narodila, bola pri mne, vždy ju prišli pozrieť ku mne, nikam mi ju nevzali, aby som si ju mohla čo najčastejšie prikladať a rozbehnúť kojenie.
Najskôr bolo pre mňa desivé, keď grckala plodovú vodu a ja totálne vyčerpaná som sa bála, aby sa nezadusila, ale ani tak si ju nevzali, aby som sa vyspala, ale chodili ju kontrolovať a nechali mi ju. A ja som za to veľmi vďačná, lebo tak to má byť. Ak sa na bábätko tešíte, tak sa musíte zmieriť s tým, že sa už nejaký ten čas skrátka nevy-spíte (smiech) a pôrodnica nie je miesto, kde vám bábo vezmú, nech si oddýchnete. Veď to malé stvorenie práve prekonalo tú najťažšiu cestu, keď sa z bezpečia mamičkinho bruška dostalo von, kde je zima a nepozná to tam, má strach a všetko, čo potrebuje, je mať mamičku nablízku, veď pozná len jej vôňu a jej hlas.
A potom, zdravotné sestričky sú aj laktačné poradkyne, takže v prípade potreby boli ochotné pomôcť. A ak sa ešte mliečko netvorilo a po pár dňoch bábätko nezačalo priberať, prikrmuje sa glukózou alebo mliečkom po prste zo striekačky, nikto tam bábätku nestrčí fľašku a už vôbec nie, keď si to mamička nepraje.
S rovnakým prístupom som sa stretla aj pri druhom pôrode a pre mňa je pôrodnica Břeclav topka.

Júlia 28, Borský Mikuláš, 1 dieťa

Ak by som sa mala rozhodovať na základe pocitov a emócií, tak poviem, že rodiť v Břeclavi bolo moje najlepšie rozhodnutie. A vlastne, to isté by som povedala aj po všetkých mojich rozumných úvahách a hodnoteniach. Bolo to moje prvé tehotenstvo a všetko s ním malo svoje čaro. A keďže všetko išlo bez komplikácií, tak som rozhodnutie, kde budem rodiť, nejako odsúvala na neskôr, aj keď niekde v podvedomí mi rezonovala Bratislava (do Skalice predsa rodiť nepôjdem, aj keď v poslednej dobe som počúvala, ako sa to zlepšilo, a že personál sa správa profesionálne a atď.). Dva trimestre boli za mnou a chtiac- nechtiac som sa musela začať intenzívnejšie zaoberať mojím pôrodom. Kolegyne si pochvaľovali jednu pôrodnicu, kamarátky na tú pôrodnicu zasa nadávali, od rodiny som počúvala zasa úplne niečo iné a sama seba som presviedčala, že je to individuálne a každá mamička má svoju skúsenosť. Prvoradé bolo pre mňa mať veľmi dobrú starostlivosť o bábätko a pre mňa po pôrode. V neposlednom rade som veľmi túžila, aby sme to mohli prežívať ako rodina aj spolu s manželom. Vtedy som zistila, že žiadna štátna pôrodnica v Bratislave také niečo, po čom túžim, neumožňuje. A vtedy som si spomenula na Břeclav a zistila som, že som o nej počula len a len samé dobré veci. Zistila som si podrobnejšie informácie a spolu s manželom sme si dohodli stretnutie s lekárkou. Už keď som vstúpila do nemocnice, som vedela, že nikde inde rodiť nechcem. Od mladej lekárky po sestričky boli všetci veľmi príjemní, absolvovali sme predpôrodný kurz. Posledný mesiac som však chodila každý týždeň na pravidelné prehliadky na Kramáre, lebo v Čechách majú iný systém. Cítila som sa tam ako nejaký kus. Každýkrát ma vyšetroval iný lekár a šlo to tam ako na bežiacom páse. Vždy som sa však utešovala tým, že rodiť tam nebudem, a že je to len povinné vyšetrenie.
Do Břeclavi som mala prísť v deň môjho termínu ráno na vyšetrenie. Už keď ma sestrička s úsmevom prijala a napojila na monitor a sem-tam sme spolu zažartovali, v duchu som si vravela, že predsa len to bola správna voľba. Po vyšetrení ma však poslali domov s tým, že po víkende sa máme ukázať znova. Veľmi som túžila rodiť prirodzene, a keď v pondelok nad- ránom prišli kontrakcie, bola som rada, že to je tu bez nejakých vyvolávačiek. Prišli sme do pôrodnice, kde bola opäť pohodová atmosféra, vyšetrila ma lekárka a spolu s manželom ma poslali na izbu. Vtedy sa to celé začalo. Bola som veľmi rada, že sme to s manželom mohli prežívať spoločne. Manžel mi pomáhal každú kontrakciu predýchavať alebo ma masíroval. Sesterská starostlivosť tiež bola výborná. Miestami som nemala ani pociť, že som sem prišla rodiť, keď ma sestrička zobrala do miestnosti, kde bol vaňa napustená vodou, úplná „Amerika“. Po kúpaní prišli silnejšie kontrakcie, personál bol neustále k dispozícii, manžel mi pomáhal psychicky a aj fyzicky. Posledná pôrodná fáza prebehla veľmi rýchlo, manžel bol šťastný, že mohol prestrihnúť pupočnú šnúru a ja, aj keď vyčerpaná a unavená, som sa hneď zamilovala do nášho synčeka Matea, ktorého mi ihneď dali do náručia. Potom ho spolu s manželom zobrali vyšetriť, ale o chvíľu boli späť pri mne a mohli sme si spolu s manželom vychutnávať ten náš spoločný uzlík lásky. Od úplného začiatku som sa tam cítila ako doma. Veľmi príjemná rodinná atmosféra, starostlivosť výborná. Ak budem ešte niekedy tehotná, tak urobím všetko pre to, aby som mohla rodiť tam.

Najčítanejšie na My Záhorie

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 163
  2. Každý piaty zomrie 8 940
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 777
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 7 603
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 801
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 835
  1. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  2. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  3. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  4. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  5. Milan Srnka: Prezidentské voľby: Pellegrini môže dopadnúť ako Fico
  6. Tupou Ceruzou: RTVS
  7. Richard Sulík: Pár slov ku koncesionárskym poplatkom tak, aby pochopila aj pani Čengel Solčanská
  8. Pavel Macko: Kandidát Pellegrini zaujal tvrdý protislovenský postoj
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 218
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 765
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 722
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 670
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 778
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 160
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 367
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 758
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


Traja šoféri už čelia obvineniam.


Z miesta nehody.

Dopravní policajti odkláňajú dopravu na mesto Stupava.


TASR
Ilustračná fotografia.

V bezplatnej právnej poradni advokáti odpovedajú na čitateľské otázky.


  1. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  2. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  3. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  4. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  5. Milan Srnka: Prezidentské voľby: Pellegrini môže dopadnúť ako Fico
  6. Tupou Ceruzou: RTVS
  7. Richard Sulík: Pár slov ku koncesionárskym poplatkom tak, aby pochopila aj pani Čengel Solčanská
  8. Pavel Macko: Kandidát Pellegrini zaujal tvrdý protislovenský postoj
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 218
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 765
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 722
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 670
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 778
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 160
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 367
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 758
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu