ZÁHORIE. Ornitológovia počas zimného sčítavania zrátali menej vodného vtáctva ako predošlé roky. Zimujúce vodné vtáctvo totiž značne ovplyvnili dlhotrvajúce mrazy. Silný mráz a skutočnosť, že labute sa na Slovensku premnožili, boli pre vtáčiu chrípku dobrou príležitosťou.
Masový úhyn
Na Záhorí počas zimy uhynulo 239 labutí veľkých. Číslo je z evidencie príslušných pracovísk Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Registrovaných bolo 5 lokalít s úhynmi divo žijúceho vtáctva a jedna lokalita s úhynom vtákov v domácom chove.
„Najviac labutí uhynulo na štrkovisku Vysoká pri Morave. Približne 150 jedincov. Počet nie je presný, pretože za okres Malacky sú evidované labute spolu a okrem Vysokej pri Morave boli úhyny labutí v tomto okrese zaznamenané aj pri obci Malé Leváre,“ vysvetlil regionálny informatik Rudolf Jureček, Správa CHKO Záhorie.
Ján Gúgh, hovorca SOS/BirdLife Slovensko, tiež potvrdil, že vtáctvo, ktoré na zimu neodletelo, tak prežívalo ťažké podmienky.
„Táto zima bola aj pre prežívanie vodných vtákov ťažká, doslova brutálna.“
Zabíjala vtáčia chrípka
„Bola potvrdená vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI), známejšia pod menom vtáčia chrípka. Konkrétne to bol subtyp H5N8, ktorý nie je prenosný na cicavce ani na ľudí,“ ozrejmil Jureček.
Zároveň dodal, že vtáčia chrípka sa medzi divo žijúcimi vtákmi vyskytuje pravidelne. Zvyčajne ale nespôsobuje vážnejšie problémy.
Na nákazovú situáciu má vo veľkej miere vplyv počasie. Vzhľadom na to, že uplynulá zima bola silná a dlhotrvajúca, zamrzli stojaté vody a aj mnoho tečúcich. Vodné vtáky si dokážu udržať malú časť nezamrznutej vodnej hladiny tak, že v nej neustále plávajú. A tu nastáva problém, pretože zrazu sa na jednom mieste koncentruje väčší počet, a to uľahčuje šírenie ochorenia.
Vtáčia chrípka útočila aj v roku 2006
Ornitológovia sa zhodli, že takýto veľký úhyn labutí na Záhorí či v iných častiach Slovenska, ešte nebol zaznamenaný. Zaujímavý je fakt, že podobné zimné podmienky sa vyskytli už aj v minulosti, no k masovým úhynom nedochádzalo.
„Naposledy boli prípady vtáčej chrípky zaznamenané v roku 2006, no len u malého počtu jedincov. Vtedy to bol subtyp H5. Je možné, že na súčasný subtyp H5N8 boli vtáky viac vnímavé, a aj preto úmrtnosť bola vyššia,“ vysvetlil Jureček. Okrem labutí uhynuli vo veľkom aj kačice, husi, volavky či iné vtáctvo.
Čo ak sa masový úhyn zopakuje aj o rok?
Jureček tvrdí, že labute nie sú ohrozeným druhom a z takejto epidémie sa istotne spamätajú.
Taktiež nie je dôvod na paniku v tom, že by vtáčia chrípka ohrozovala ľudí. Ekonomické straty by ale vznikli vtedy, keby sa vírus rozšíril do domácich či farmových chovov vtákov a hydiny. To však už má pod palcom Štátna veterinárna a potravinová správa, ktorá pravidelne vykonáva opatrenia, aby sa vírus nedostal medzi domáce vtáctvo. Či sa podobný scenár odohrá aj budúcu zimu, nevie odhadnúť nik. Vírus chrípky je totižto variabilný a záleží, aký subtyp sa rozšíri. Tiež sú podstatné klimatické podmienky a priebeh zimy.
