S úspešným trénerom Jaroslavom Pobudom sme sa pristavili na kus reči o tom, ako sa rodili posledné úspechy mladých Mokrohájčanov na zelených trávnikoch.
Ako hodnotíte práve skončenú sezónu?
Pri pohľade na konečnú tabuľku samozrejme ako úspešnú. Sezóna bola dlhá a rozdelená na základnú skupinu a skupinu o víťaza. Tento model bol podla mňa zaujímavý a hráčov motivoval. Jesennú časť sme mali výbornú a hrali sme naozaj pekný futbal. V jarnej časti sa dohrávali štyri kolá základnej časti a stratili sme prvenstvo, čo nás mrzelo. V skupine o víťaza sme hrali veľmi dobre, a až na zápas v Jánoch sme všetko vyhrali. Do posledného kola boli v hre o titul tri mužstvá a tak to bolo zaujímavé až do konca. Po zaváhaní Unína na Búroch sme si už šancu vyhrať ligu nenechali ujsť a sebavedome sme dokráčali na vrchol.
Je vidieť, že v Mokrom Háji sa s mládežou robí dobre. Žiaci vyhrali majstrovstvá oblasti dvakrát v priebehu troch rokov a raz boli tretí, darí sa aj dorastu.
Našou filozofiou na dlhé roky je jednoznačne práca s mládežou. Sme si vedomí, že ak si nevychováme hráčov sami, v budúcnosti by sme mali problémy dopĺňať seniorské mužstvo. Mládež u nás pracuje systematicky a môžem len konštatovať, že sa nám podarilo vychovať viacero kvalitných talentovaných chalanov.
Dorast pod vedením výborného trénera Kolštroma napreduje dlhodobo, vyhral 5. ligu Západ a tento rok si odbil premiéru v 4. lige SZ U19 a podával výborné výsledky. Tento rok konečne prihlásime aj družstvo prípravky, čím sa ešte viac skvalitní práca s mládežou pod Vintoperkom.
Funguje vám prechod zo žiakov do dorastu? Nestáva sa, že hráč prechodom do vyššej vekovej kategórie skončí s futbalom?
Vždy to záleží od jednotlivcov. Niekedy sa uchytia všetci, niekedy len niektorí. Prechod zo žiakov z okresnej súťaže do 4. ligy dorasteneckej je veľmi ťažký. Pravdou ale je, že pred tromi rokmi bola práca s mládežou jednoduchšia ako v súčasnosti.
Chalani majú veľa možností a niektorí si zvolia ľahšiu cestu, ako napr. fitness alebo florbal než sa krvopotne za každého počasia naháňať za loptou alebo behať v príprave po kopcoch.
Keďže som aktívny hráč, za zmienku stojí, že sa mi podarilo zahrať si v seniorskom futbale s odchovancami, ktorých som trénoval v kategórii U15, čo považujem za zadosťučinenie (P. Karas, M. Rehák, D. Vinkler, R. Sušienka, M. Hladký či F.Paták).
Nenarážate v obci na problém s nedostatkom aktívnej mládeže?
Pre naše geografickú polohu hneď vedľa Skalice nemáme roky problémy s prísunom hráčov. V tomto ročníku sme mali v U19 až 18 hráčov. Na novú sezónu som nachystal káder so 17 hráčmi. V obci máme momentálne veľa detí vo veku od 6 do 10 rokov a tak ako prio-ritu vidím založiť družstvo prípravky a venovať sa aj tejto vekovej kategórii. To, že si ku nám nájdu cestu aj deti zo Skalice, vnímam ako pozitívum, nakoľko sa pre nich snažíme vytvárať motivačné prostredie a podmienky.
Ako dlho už pracujete so žiakmi? A čo vás viedlo k tomu, aby ste sa ako tréner venovali práve im?
Teraz som dokončil 11. sezónu. Podarilo sa mi trikrát vyhrať súťaž, dvakrát skončiť na 2. mieste a dvakrát na 3. mieste. V roku 2006 som dostal ponuku dotrénovať U15 päť kôl pred koncom súťaže. Táto práca ma natoľko oslovila, že som sa jej začal naplno venovať. Urobil som si trénerskú licenciu a snažil sa učiť deti základy futbalu.
Začiatky boli ťažké, no časom a skúsenosťami som sa v pozícii trénera udomácnil a trénovanie mňa napĺňalo. Bohužiaľ pre pracovné povinnosti som sa po sezóne rozhodol prerušiť kariéru trénera na istý čas a venovať sa naplno zamestnaniu.
Verím, že nástupcu som si vybral správne a že aj naďalej bude mládež v Mokrom Háji napredovať.
