facebook

Poviedka v záhoráčtine: Maširovaní strýca Jana

V roku 2014 uplynie sto rokov od vzniku 1. svetovej vojny, zabúdaním na tieto udalosti sa zaoberala i Organizácia spojených národov.

Terézia Kvapilová (vpravo) pri krste knihy „Prez Závody je chodníček, za Závody kríž“ spieva spolu s jednou zo sudičiek – Milkou, vdovou po bratovi Martinovi.(Zdroj: (MS))

Túžbu vládnuť a za každú cenu ovládnuť, ktorá viedla k vyvolaniu prvej a neskôr aj druhej svetovej vojny, pokladám za najťažšiu chorobu ľudstva. Prejavovala sa počas celých ľudských dejín a pretrváva dodnes. Táto choroba je asi nevyliečiteľná. Nehovorím o týchto veciach ako historik alebo analytik svojej doby, lež ako pamätník rozhovorov, ktoré som zvedavo a citlivo vnímala už v čase svojho detstva a dospievania a ktoré som si ukladala do pamäti, jednak ako pozorovateľ rôznych stránok života, a jednak ako celoživotný vášnivý čitateľ kníh.

TERÉZIA KVAPILOVÁ, spisovateľka zo Závodu

Maširovaní strýca Jana

V ňedzelu po nešpori strýc Jan najrači sedávali na uavičce, co stáua pri studni na jejich ulici. Na tú sa pjekňe uvelebili, zapálili si svoju faječku a sledovali, co sa na ulici dzeje. Pri zahrátkách na uavičkách sedávali tetky z okouitych domú a pretrásali medzi sebú, co je za týdeň v dzedziňe nového. Ňekedy sa k ním pridali aj muadé ženy. Po cesce sa prechádzali dzífky a strýc Jan si ich zálubňe prehlédali, jak keby byli na výstavje. Ale mjeli aj také chvíle, ked sa zahledzeli do vody f téj studni, pri keréj tak rád sedali.

Tento jejich zvyk nedau pokoj chuapcom, co sa na ulici hrávali a s kerýma byli strýc ráz na nože, ráz kamarád, podlá teho, co vyvedli chuapci ním alebo oni chuapcom. A tak sa chuapci dosmúvili, že temu mosá dojít na koreň.

„Strýče Jane, co vidzíte f téj studni, ked do ní porád hledzíte? Šak tam je enem voda,“ opýtau sa kerýsi s nich.

„Vidzet, že si ty ešče enem taký truhlík, ked ríčeš, že enem voda,“ necháli sa do rozmuvy zatáhnút strýc Jan. „Víš ty co je voda? Co sa v ní a na ní šecko dzeje, jaká može byt veliká a huboká, pjekná aj dzivoka? Nic nevíš, de by sas to naučiu?“

„ A de ste sa to vy naučili?“ pridau sa druhý chuapčisko.

„Ná na vojňe,“ povidali strýc, kerého chuapci ufám pobantovali pri jejich spomínkách, co v nich vyvouávaua tá voda, ked do ní hledzeli.

„A co vy ste byli na vojňe ?“ zazňeua nevjeríco otáska.

„Pravdaže sem byu. Co si ty myslíš, že takého pjekného urostuého a mocného regrúta, jak sem byu já, by pri asentýrce vyradzili? Chňapli po mje, jak slépka po zrňe. Páni s komisie ríkali, že by sem byu súcí aj do gardy císara pána. Ale akorád tedy spáchali f Sarajevje ten atentát na jeho následníka, teda teho Ferdinanta, kerý sa mjeu po jeho smrci stat císarem a kerý tam došeu o život aj ze ženú. Tak mja priradzili k mariňákom, lebo tam takéd potrebovali dobrých chuapú. To víte, císar nemoheu Srbii enem tak odpuscit to, co mu vyvédli, to ím nemohuo enem tak prejít, a proto vyhuásiu vojnu, f keréj bojovau ceuý svjet. A co vní došuo o život vojska, ale aj ostatního ludstva, to sa už císar pán nedozvjedzeu, lebo než skončiua vojna umreu,“ zaspomínali si nezvyčajňe vážňe strýc.

Aby chuapci nemjeli o vojnu interes, to nemohuo byt. Šak sa aj hrávali najvíc na vojáku a na vojnu a lesci byli strýc na vojňe, mohli ím povidat, jak to na skuteční vojňe vypádá. A tak sa vypytovali dál.

„Co sú to tý mariňáci? Povjedzte nám.“

„Ná to byli najvychýreňejší vojáci f císarskéj armádze. Tý nebojovali na zemi, nepuazili sa po zákopoch jak pješí vojsko. Tý narukovali na more na vojnové loďe. Lebo vojna sa védua aj po mori, aj po zemi,“ vysvjetlili chuapcom strýc.

„Strýče Jane, co je to more? A co ste na téj lodi robili, jak ste tam bojovali?“ vyptávjali sa chuapci.

„Šak ani nevím, jak by sem vám to more opísau. Ked si zajdeš na Vysokú Húrku a vylezeš tam na rozhledňu, nevidzíš konca kraja závockým, jurským, hasprunským, levárským aj uakšárským borom. Tak to je aj s tým morem, lebo jeho konec je v nedohledňe a ani nevím, či ňejaký konec má. A to šecko je plné strašlivje hubokéj a suanéj vody. Ked si prectavíš od táto cestu do Levár, alebo aj do Mauacek a snad aj dál, jak je dúha, také je huboké to more. No a na tem mori mjeli svoje vojnové loďe aj armáda rakúského císara, aj neprátele.“ Povidali strýc.

Chuapci posúchali strýca ze zatajeným dechem, šak to byuo inačí vyprávjaní, jak rospráfky o princeznách, keré si vyprávjajú hepy. Jejich zvjedavost nemjeua konca.

„Strýče Jane,“ opýtau sa kerýsi, „jak ste mohli s tyma neprátelskýma loďama bojovat, ked byua medzi vama tá voda, šak ste na sebja nemohli dočáhnút.“

„Ó šak si ty enem sprostý. Ná co by sme na sebja dočahovali, šak my sme bojovali na dálku. Ked sme zahlédli neprátelskú loď, tak sme na ňu začali pálit s kanónú. Ked ju zasáhuo vícej ďelovych gulí a ty ju predzeravili, začaua do ní técit voda a loď išua ke dnu. Utopiua sa vječinú aj s ceú posátkú. Ňekedy, ked sa loď priblížiua, tak sme po sebje pálili z mašinkverú aj z ďel. Zachrániua sa tá loď, kerá mjeua šikovňejšich vojáku, takových, jak sem byu já. Šak vidzíš, že sem tu, nezahynuu sem f boji na tem mori,“ nezapomjeli sa pochválit strýc.

„To byuo šecko, co ste na tem mori s tyma loďama robili?“ opýtau sa další zvjedavec.

„Ale ideš, de by to byuo šecko!“ odpovidali strýc. „My sme moseli ochraňovat prístavy, f kerych kotvili loďe. Ňekeré s nich byli prichystané vyjet na more, ňekeré, poškodzené v námorních bytkách, byli f prístavnich dokoch na opravje a ňekeré tam odpočívali a dopĺňali muníciu a proviant. Nesmjeli sme pripuscit, aby sa do tych prístavú ňejakým spúsobem dostaua neprátelská loď a šecko to tam znivečiua. Najdélej sme z našú loďú manévrovali f Kotori.“

„Co je to Kotor, strýče, a de to je ?“ pýtali sa chuapci.

„Kotor je na Balkáňe, tam, de ceuá tá svjetová vojna začaua, ked v Sarajevje spáchali atentát, po kerém jak keby sa ceuý svjet zbuázniu. Šeci bojovali, nehledza na ludzí,“ začali spomínat strýc.

„F Kotori je veliký záliv, vouá sa Boka Kotorská. Záliv, to je ked si more najde cestu do súše a zaleje ju. Kotorská Boka je rozsáhuý záliv sahajúcí huboko medzi vysoké hory, keré ho opkolesujú. Ty hory sú porostué vysokýma černýma stromama, aj proto sa ufám tá krajina vouá Černá Hora. Blísko je už Srbia, s kerú sme bojovali, aj Albánia. Proto sme moseli ten záliv velice strážit, lebo tady sa dovážali zásoby municie. Nejednu námorní bytku sme tam zvédli a nejednu neprátelskú loď sme zničili. Lebo sa tak ríkauo, že do má Kotor, má Balkán. Nám sa tam aj lúbiuo, kraj to byu velice pjekný, aj more. Až na ty bitky, s kerych sme nikedy nevjedzeli, či výjdeme živí.

No a f Tivace, tam byli pjekné dzífky. Šak sem sa aj dosuecheu, že tam vyrostuo velice pjekné potomstvo po slovenskych aj českych vojákoch. Co by né, šak my sme byli pachouci vybíraní. No ale potom, potom...“ povzdechli si strýc, kerý začali spomínat a ani si neuvjedomovali, či ím tý chuapci rozumjá.

„Strýče Jane, co byuo potom?“ pýtali sa chuapci, ked sa strýc Jan odmlčali. „Dopovjedzte nám to.“

„No víte, vojna to neni žádný špás. Mosíš zabíjat, aj ked nesceš, lebo bys moheu sám dojít o život. Bojuješ a ani velice nerozumíš proč. A už to trvauo moc dúho. Roky sme nevidzeli svoje rodziny, lebo moc vojákú mjeuo doma ženy a dzeci, a nevjedzeli co je s nima. Byli sme už aj huadní, lebo zásobovaní vázuo, šak sme aj vjedzeli, že Rakusko-Uhersko mosí kapitulovat. A tak posátky lodí suožené ze Slovákú a Čechú spuscili rebéliu. Sceli sme odtád odejít, nesceli sme f poslednich dňoch vojny pouožit životy pro nic. Ale tak jak f ceuéj armádze, aj v mariňe byli oficíri enem Rakušané alebo Maďari. No a týto, spouem z rakuskýma vojáci našu rebeliu porazili a moc vojákú na ňu dopuaciuo životem.“

„Co sa stauo potom, strýče Jane, co potom s vama spravili? Povjedzte nám to,“ domŕzali zvjedaví chuapci.

„Nebyuo to pjekné, ale ked to scete tak velice vjedzet, tak vám to povím,“ odvjecili strýc. „Po potuačení téj rebélie postavili šeckých rebelujúcich vojákú do radu a odpočítávali: první, druhý, trecí. Na kerého paduo trecí, moseu z radu vystúpit. A potom šeckych trecich zastrelili. Za trest a na výstrahu, pár dní pred skončením vojny,“ povzdychli si strýc.

„To je dobre, že ste nebyli trecí, strýče Jane,“ povidau kerýsi z chuapcú ulachčeňe.

No a tedy sa u strýca Jana zas oživiua tá jejich šprímovní nátura a povidali: „Já sem v tem radze, ked odpočítávali nebyu.“

„Co, vy ste tej rebélie nebyli účastní? Šak ste Slovák,“ povidajú nevjerícňe chuapci.

„Ale co by né, pravdaže sem byu. Ale já sem sa ináč zachrániu,“ ríčú strýc.

„A jak?“ zazňeua hromadní otáska.

„Ked sme vidzeli, co sa chystá, naskákaua ceuá naša kumpánia do mora. Tam sme sa pjekňe zeradzili, mašinkvere sme zalícili a odmašírovali sme po dňe morském.“

Chuapci ostali ohromení. Ale po chvíli to volakerému preca enem došuo, či si ten strýc Jan s nima nakonec preca nezašpásovali, a opýtau sa:

„Strýče Jane, a ked ste po tem morském dňe pochodovali, jak ste dýchali, ked je tá voda taká huboká? Šak ste ani hubu nemohli otevrít, prez čeho ste dýchali?“

„Ná dýchali sme prez bajonety“, bez rozmýšlaňá odpovidali strýc Jan.


  1. Horúce počasie na Záhorí vystrieda ochladenie. Vieme, kedy príde 299
  2. Indiáni majstrami Skalickej ligy, Havanu zdolali 3:0 Foto 212
  3. FOTO: Rodák z Holíča a odchovanec Skalice Marián Studenič prešiel draftom NHL! 146
  4. Predseda predstavenstva MFK Skalica Peter Bartoš: Opäť s postupovým cieľom 137
  5. Takto to vyzeralo na Rugged Race v Myjave Video 109
  6. Rekonštrukcia múru Holíčskeho zámku medzi ocenenými stavbami 104
  7. Challenge Day v Senici už v utorok, zapoj sa! Foto 75
  8. Záhoráci nemajú ani jedno prírodné jazero vhodné na kúpanie 67
  9. FOTO: Seničania zvládli rozhodujúci duel, aj v budúcej sezóne prvoligoví 51
  10. Osobný a kondičný tréner Michal Holaza odpovedá na vaše otázky 47

Najčítanejšie správy

Záhorie

Horúce počasie na Záhorí vystrieda ochladenie. Vieme, kedy príde

Prinášame predpoveď počasia na nasledujúci týždeň na celom Záhorí.

Indiáni majstrami Skalickej ligy, Havanu zdolali 3:0

Skalická hokejbalová liga má za sebou ďalší ročník, v ktorom sa z titulu tešili Indiáni, ktorý zdolali hráčov Havany.

FOTO: Rodák z Holíča a odchovanec Skalice Marián Studenič prešiel draftom NHL!

Odchovanec skalického hokeja Marián Studenič sa v piatom kole tohtoročného draftu dočkal svojho nového pôsobiska. Zo 143. miesta si ho vybrali Diabli z New Jersey.

Predseda predstavenstva MFK Skalica Peter Bartoš: Opäť s postupovým cieľom

Nielen o tom, ako hodnotí vedenie klubu MFK Skalica minulú sezónu a o tom, čo očakáva od novej, sa s nami porozprával predseda predstavenstva Peter Bartoš.

Takto to vyzeralo na Rugged Race v Myjave

Prekonali bolesť, dosiahli cieľ. Rugged Race v Myjave bol tentokrát drsnejší.

Blízke regióny

Proces s mužmi, ktorí kopali ľudí ho hlavy, sa opäť nezačal. Kvôli autu

Pojednávanie sudca odročil na september. Trvá na prítomnosti všetkých obžalovaných.

Nemocničné pavilóny už spája konštrukcia nadzemného tunela

Autá, ktoré sa nezmestia pod prepojenie, pustia do nemocničného areálu cez nový vjazd. Prioritne je určený pre sanitky.

Pedagóga SPU v Nitre odsúdili na podmienečný trest za nepriamu korupciu

Súd obom uložil tresty odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na 12 mesiacov a peňažné tresty 500 eur.

Na koncerte Elánu sa v amfiteátri zabávalo 12-tisíc fanúšikov

Dosiahli už všetko, čo sa dalo. Jožo Ráž však ešte túži po tom, aby svojou pesničkou vyhrali svetovú hitparádu.

Trnava chce obmedziť pohyb psov, výbehy by mohli vyriešiť developeri

Výška dane za psa, chovaného v bytovom dome, je v Trnave najnižšia z okolitých miest. Na najnižšej úrovni je však aj servis, ktorý psičkárom mesto poskytuje.

Všetky správy

Štrajk sa končí, odborári sa dohodli s Volkswagenom

Pracovať prestali zamestnanci firmy v utorok ráno. Štrajk dokopy trval šesť dní.

Aj na dedine sa hrá inak. Šampionát dvadsaťjednotiek je neregulárny

UEFA urobila niekoľko prešľapov. Majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov stratili vážnosť.

Ako narastú platy vo Volkswagene a čo s obednou pauzou (príklady)

Finálna dohoda je pri tretej tarifnej triede vyššia o 280 eur oproti poslednej ponuke Volkswagenu.

Milióny na štadióny míňajú svoj cieľ

V Košiciach má v roku 2019 vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval, a je otázne, kto na ňom bude hrať.

Juraj Sagan suverénne obhájil titul majstra Slovenska v cyklistike

Brat úspešnejšieho Petra bol jediným Slovákom v úniku, z ktorého napokon vzišiel český i slovenský šampión.

Kam vyraziť