Na každý z jedenástich postov mužstva vybrala komisia štvoricu hráčov, o ktorých bola presvedčená, že sú najlepší. Dvanásty mesiac v kalendári zaplnila pätica trénerov.
Na pravú stranu obrany bola nominovaná štvorica Ženíšek, Lála, Biroš, Krajčík.
Ladislav Ženíšek hral vo finále majstrovstiev sveta v roku 1934 v Taliansku, Jan Lála až do semifinále na majstrovstvách sveta v Chile 1962 hrával stabilne. V ňom sa však zranil a mnohí odborníci sú doteraz presvedčení, že ak by hral finále, Československo by sa stalo majstrom sveta.
Ďalšími dvoma nominantmi boli Slováci, bývalí reprezentanti Pavol Biroš a Matej Krajčík, ktorý ešte v minulej sezóne obliekal dres Senice, no po sezóne dosť nečakane v materskom klube skončil.
Najlepší z každej štvorice bol v kalendári farebne, zvyšná trojica ho olemovala čierno-bielymi fotografiami. A mesiac február mal vo farbe Krajčíka.
Záhorákov môže tešiť, že medzi 44 legendami Slávie Praha v jeho 122-ročnej histórii je aj zástupca tohto regiónu.
„Keď sa človek dostane do takéhoto úzkeho výberu, je to paráda. V spoločnosti legiend Slávie som sa cítil unesený. Uvedomil som si, že sedem rokov, čo som za Sláviu odohral, nebolo zbytočných, že za mnou niečo ostalo. Odohral som tu 237 zápasov, za čo mi bola udelená doživotná permanentka do V.I.P. priestorov. I keď sa teraz častejšie pohybujem doma v Senici a na futbal mi už veľa času neostáva, Slávia ostane navždy v mojom srdci. Je to klub, v ktorom som bol najdlhšie, odohral tam množstvo nezabudnuteľných zápasov a na základe mojich výkonov v drese Slávie, som dostal šancu aj v reprezentačnom drese Slovenska,“ povedal Matej Krajčík.
Matej Krajčík (vpravo) a ďalšia legenda Slávie Praha Ján Lála.
Matej Krajčík je jeden z piatich odchovancov Senice (ešte Jozef Šajánek, Rudolf Pavlík, Dušan Vrťo, Michal Jonáš), ktorí obliekali aj reprezentačný dres Československa či Slovenska. V ňom odohral zatiaľ zo všetkých Seničanov najviac zápasov.
