Ak hľadáte najúspešnejší hokejbalový klub podľa titulov majstra Slovenska v tejto sezóne, musíte hľadať trojtisícovú obec Gajary.
Gajarskí muži síce hrajú „iba“ druhú najvyššiu súťaž, ale táto obec je napriek tomu v tejto sezóne najúspešnejším hokejbalovým klubom na Slovensku. Bez ohľadu na to ako dopadne finále extraligy mužov a finále U19, okrem toho gajarského sa žiadny iný nebude môcť popýšiť dvomi titulmi majstra Slovenska. Gajary totiž slávili úspech v kategórii U14 a rovnako aj medzi o dva roky staršími hráčmi nenašli premožiteľa.
Hokejbalisti z malej obce tak potvrdili, že sa natrvalo etablovali do slovenskej špičky v mládežníckych kategóriách, keď potvrdili pozície z predchádzajúcej sezóny. Mládežnícke úspechy nám priblížil manažér klubu Stanislav Libo. „Minulý rok sme boli trikrát majstri Slovenska v kategóriách do 10, 12 a 14 rokov. Títo chlapci na jeseň hrali v Nitre o Česko-slovenský pohár a boli stopercentne úspešní, keď triumfovali vo všetkých troch kategóriách. Okrem toho sa v kategórii 16-ročných podarilo našim hráčom uspieť aj na Svetovom pohári v Plzni v konkurencii tímov z Čiech, Veľkej Británie a ďalších krajín. V tejto sezóne sa chlapcom z minuloročnej U14 podarilo obhájiť titul vo vyššej vekovej kategórii U16. Pevne dúfame, že niekoľko našich hráčov bude Slovensko reprezentovať v júli na MS v tejto vekovej kategórii vo Veľkej Británii. Veľa bude záležať, ako sa im bude dariť na majstrovstvách Slovenska klubov, ktoré sa hrajú turnajovým systémom.“
Úspechy však Gajarčanom nepadli do lona bezpracne. Tie prvé prišli až po dlhých rokoch poctivej práce. Ako to teda všetko začalo? „Náš klub vznikol v roku 2007. Na začiatku to bola iba taká partička chalanov. Pán Peter Taškár bol na zápase Zohorskej hokejbalovej ligy a vtedy v ňom skrsol nápad, že postaví v Gajaroch ihrisko. Slovo dalo slovo, najskôr sa postavilo malé ihrisko a od roku 2008 už hrali muži Zhbl-ku.“
Ale od ihriska na hokejbal k zastrešenej hale je predsa len pekná cesta. „To je pravda. Ihrisko sa dvakrát rekonštruovalo, postupne sa vybudovali šatne, reštaurácia, posilňovňa, nasledovalo zakrytie haly a tribúny. V lete máme za cieľ dobudovať zateplenie, aby sa dala hala využívať celoročne nielen pre nás, ale aj pre florbalistov či hádzanárov z neďalekých Malaciek.“
Ako to zvládate financovať, pomáhajú vám dotácie, mesto? „Čiastočne nám pomohla obec, ale takmer všetko sa financuje z vlastných zdrojov. Výstavba haly ide výlučne zo súkromných zdrojov a čo sa týka činnosti klubu, tak 90 % je takisto na náklady zo súkromného sektora. Nebyť rodičov, tak by sme tieto úspechy určite nedosiahli. Aj preto máme slogan „Jeden klub, jedna rodzina“. Máme to všetko postavené na rodine a rodinnej atmosfére.“
Keď už ste naznačili váš slogan, celý znie Jeden tím, jedna rodzina, lebo MY SME Gajary Flames! Samo o sebe sú to však iba slová, ale z vášho klubu cítiť úprimnú rodinnú atmosféru. Ako sa vám darí dať slovám aj skutočného ducha? „Je to možno len taká maličkosť. Kým ostatné tímy chodia na turnaje v deň zápasu, my chodíme deň dopredu. Pre chlapcov vždy pripravíme program, navštevujeme aquaparky a podobné atrakcie. Sme veľmi radi, že sa týchto akcií zúčastňujú aj rodičia. Tým pádom je počas celého víkendu rodinná atmosféra a je to paráda, keď chlapci hrajú a rodičia im za mantinelmi fandia. A to je tá naša hokejbalová rodina, ktorá sa vytvára nie na ihrisku, ale predovšetkým v zákulisí.“
Ako početná je v súčasnosti hráčska základňa a v akom vekovom rozsahu? „Máme hráčov od kategórie do 8 rokov. Tá bohužiaľ tento rok nehrala žiadnu súťaž. Mali sme ju v pláne prihlásiť do novovznikajúcej bratislavskej súťaže, ale jej štart sa posunul o rok, takže pôjdu až na spomínané Majstrovstvá Slovenska. Potom súvisle postupujeme až po kategóriu U16 a, samozrejme, mužov. Hráčska základňa je približne 300 hráčov.“
Presadili sa už niektorí mladíci aj do tímu dospelých? „Našu prácu staviame na tom, aby každý jeden hráč v mládežníckej kategórii získal čo najviac skúseností a pokiaľ sa dá a je na to fyzicky pripravený, dávame im šancu aj v starších vekových kategóriách. Tých, čo pôsobia v U16, postupne zaraďujeme už do kategórie mužov. V tejto sezóne sa medzi seniormi predstavilo osem až deväť hráčov z tejto vekovej kategórie, čo už je pekné číslo. Máme hráčov, ktorí si už v 14-tich rokoch odkrútili premiéru medzi dospelými. Aj teraz po sezóne hrávame modelované súboje medzi U16 a mužmi, aby sa mladíci čo najskôr adaptovali na mužský hokejbal.“
V extralige hrajú prím hráči, ktorí prestúpili k hokejbalu z hokeja. Ako je to u vašich mládežníckych výberoch? „Na Slovensku je to všeobecne na rozdiel od Čiech tak, že väčšinu hokejbalistov tvoria súčasní alebo bývalí hokejisti. Len málo chlapcov sa v hokeji presadí do mužov, veľká väčšina v 15-16-ich končí a pre nich je práve hokejbal. Aj preto sa voláme L2 hockey, lebo pôvodná základňa je tvorená hokejistami. Ale máme v tíme aj čistých hokejbalistov, ale aj florbalistov či futbalistov. Sme radi, ak chlapci robia aj iné športy.“
Slovensko, aspoň sa tak javí, je vám už malé. Často je vás vídať na turnajoch v Čechách. V minulom roku ste vyhrali aj Československý Superpohár, plánujete ho obhájiť aj v tejto sezóne? „V Čechách máme veľmi dobré meno, momentálne sa chystáme na neoficiálne majstrovstvá Českej republiky do Prahy. Máme nadštandardné vzťahy s českým klubom HBC Hostivař, ktorý je špičkou v práci s mládežou a spoločne organizujeme turnaje, či už u nás, alebo v Čechách. Sme veľmi radi, že hokejbalové únie Čiech a Slovenska sa dohodli na pokračovaní a na jeseň v októbri sa určite pokúsime opäť uspieť. Meno súpera zatiaľ nepoznáme, keďže v Čechách play-off ešte prebieha, uvidíme, či nakoniec pocestujeme do Prahy alebo Pardubíc.“
Čo by ste si prial do najbližšej budúcnosti, resp., čo by posunulo slovenský hokejbal ďalej? „Jeden krok sa už udial, bola to zmena športového zákona, čo by malo pomôcť nielen hokejbalovým klubom na Slovensku, lebo s financovaním športu boli doteraz veľké problémy. Druhá vec je, aby starostovia a primátori obcí a miest vyvíjali väčšiu aktivitu pri budovaní športových ihrísk. O Slovensku je známe, že je to hokejová krajina a hokejbal je veľmi podobný šport. Bolo by skvelé, ak by sa podobné haly, aká vznikla u nás, budovali všade po celom Slovensku, čím by sa vytvorili podmienky pre tento šport na Slovensku.“